S novým odhodlaním vykročiť na cestu nášho poslania - form. téma 10/2025

S novým odhodlaním vykročiť na cestu nášho poslania

Evanjeliá nám hovoria, že Ježiš skôr ako začal svoje verejné pôsobenie prekonal pokušenia, ktoré ho pozývali na falošnú cestu. Aj my sa pozrime na niektoré "ponuky", ktoré ohrozujú našu cestu, našu identitu[1].

2. Pokušenie uzatvárať sa do seba a vytvárať si náš šťastný ostrov. Nesnažíme "ísť von", zaujímať sa o to, čo sa deje okolo nás, v Cirkvi, vo svete. Ťažko sa otvárame životu Cirkvi a požiadavkám poslania k mladým. Vieme, že sme súčasťou Cirkvi, ale v konečnom dôsledku nás to nezaujíma z praktického hľadiska, pretože celkovo máme doma to, čo potrebujeme, aby sme boli Cirkvou.

3. Pokušenie mať jasné a radikálne riešenia, ktoré nás oddeľujú od "povrchných". Ide o pokušenie, v ktorom nemáme trpezlivosť pokojne a pokorne pracovať, máme strach, že všetko je slabé, že len my máme niečo, čo iní stratili, prípadne presvedčenie, že len náš spôsob úsilia je ten najlepší. V cirkvi sa objavil neoklerikalizmus identity, ktorý oslovuje časť mladých seminaristov a kňazov, ktorí sú presvedčení, že môžu vyriešiť súčasnú zložitosť, počnúc opätovným dobytím posvätnosti kňazskej služby, o ktorej sa domnievajú, že sa po koncile stratila.

4. Pokušenie liberálne adaptovať morálku (tu sa zneužívajú niektoré výroky pápeža Františka) aby sme znovu získali verejnú dôveryhodnosť pred masami pokrstených, ktorí už nezdieľajú sensus fidei cirkevnej inštitúcie a jej návrhov, ktoré sa teraz považujú za neuskutočniteľné.

Usporiadajme si znovu prvky nášho saleziánskeho života. Ak naša charizma je strom, tak koreňom je spiritualita. Tu sa dostávame na úroveň hĺbky priateľstva s Pánom a tu sa formuje srdce. V spiritualite je intimita modlitby, prijatia spôsobu bytia a vlastných čŕt našej identity. Kmeň reprezentuje pevnosť formácie. Do popredia sa dostáva spoločná formácia. Konáre, listy, kvety a predovšetkým plody predstavujú pastoráciu. Je to najviditeľnejšia vec, ale ak nie je podopretá kmeňom formácie a koreňom duchovnosti, riskuje, že sa stane povrchnou a vôbec nie účinnou činnosťou.

Spoločná formácia neznamená len to, že spoločne počúvame nejaké prednášky, ale otvárame sa jeden druhému, komunikujeme naše vnútro s dôverou.

V takejto dôvere vám členovia provinciálnej rady otvárajú svoje vnútro a posielajú svoj video pozdrav. Lebo sú presvedčení, že len vo vzájomnej dôvere a otvorenosti môžeme vykročiť vpred a hľadať cesty a spôsoby, ako prekonať pokušenia, ktoré môžu zadusiť oheň ducha, ktorý nám bol zverený pre Cirkev a pre tento svet.

1. Sme otvorení alebo uzatvorení?

2. Aké pokušenia – okrem tých spomínaných – ohrozujú našu identitu, osobnú i spoločnú?

3. Ako budovať otvorenosť, komunikáciu, dôveru, spoločné zameranie na poslanie?

[1] Podľa podnetov, ktoré Združeniu ponúkol Rossano Sala, sdb. (Sala R., Discepoli e missionari. Essere e diventare una famiglia apostolica oggi, ConsultaMondiale della Famiglia SalesianaTorino, 21 maggio 2024.