Čo Duch hovorí Cirkvi cez pápežov - form. téma 05/2025
Čo Duch hovorí Cirkvi cez pápežov
Pápež Pius IX, pápež dona Bosca, si niektorými svojimi štátnickými gestami spočiatku získal veľké sympatie v širokej verejnosti, aj u republikánov a antiklerikálov. Všade sa šírila eufória a oslava. Všetci kričali: Nech žije Pius IX. Aj mladí v oratóriu mali tento pokrik. Don Bosco však, na ich počudovanie, im hovoril: Nekričte nech žije Pius IX., ale nech žije pápež. Chlapci sa udivene pýtali: "Prečo? Nie je to jedno? Veď Pius IX je pápež". - Máte pravdu, odpovedal don Bosco, ale musíte vidieť kúsok ďalej; sú tu určití ľudia, ktorí chcú oddeliť rímskeho panovníka od pápeža, človeka od jeho božskej dôstojnosti (= reprezentovať Krista na zemi). Človeka chvália, ale nemajú túžbu vzdávať úctu dôstojnosti, ktorú reprezentuje. Takže, ak chceme volať úplne správne, bez nebezpečenstva, tak kričme: Nech žije pápež!
Božie slovo
- Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov." (Lk 22,31-32)
don Fabio Attard, hlavný predstavený SDB
" ... Sme vďační pápežovi Františkovi za jeho pozornosť a neustále podnety, v ktorých nás učil "vyjsť, aby sme priniesli evanjelium na hranice sveta, na jeho periférie" ... milosrdný Pán nech mu dá večnú odmenu za to, že sa "až do posledného dychu" zostal v službe pre dobro Cirkvi a celého sveta ... Koľko sme sa toho naučili z jeho sympatie, blízkosti, dobroty, radostnej viery! Bez pochyby môžeme povedať, že po 12 rokoch sme viac ľudskí, viac veriaci, viac horlivejší v našom saleziánskom povolaní pre Cirkev a pre naše poslanie "medzi a s" mladými a s chudobnými ... Vďaka Pane za toľké dobrá, ktoré sme dostali prostredníctvom jeho služby!
Letmý pohľad na pápežov XX. storočia
Lev XIII. (1878-1903) sa usiloval obnoviť filozofiu sv. Tomáša a inicioval modernú fázu sociálnej náuky Cirkvi, čím si vzal k srdcu osud ľudových vrstiev. Pius X. (1903-1914) sa postavil proti modernizmu, posilnil vieru ľudu vydaním nového katechizmu a úpravou pravidiel o sv. prijímaní detí. Benedikt XV. (1914-1922), Pius XI. (1922-1939), Pius XII. (1939-1958), Ján XXIII. (1958-1963) stáli v zápase s proti cirkevnými a krvilačnými diktátormi. Pavol VI. (1963-1978) žil časy vrenia veľkej kultúrnej a sexuálnej revolúcie (r. 1968), keď vznikol aj veľký nesúhlas katolíkov s učením Cirkvi a v priebehu dvoch až troch rokov veľký počet kňazov a zasvätených opustilo svoju službu v Cirkvi. Ján Pavol II. (1978-2005) prišiel nečakane a usiloval sa o veľkú morálnu premenu spoločnosti, ktorej základom je rodina. Počas svojho dlhého pontifikátu prehĺbil myšlienky koncilu a svojich predchodcov, vydal Katechizmus katolíckej Cirkvi, navštívil obrovské množstvo krajín a odvážne sa postavil proti rôznym druhom diktatúr so schopnosťou viesť dialóg o základoch humanizmu, odvážne kráčal aj na ceste dialógu s náboženstvami. Benedikt XVI. (2005-2013) ako jeden z najvýznamnejších teológov XX. storočia sa svojím kultúrnym rozhľadom zaslúžil o hlásanie pravdy viery usiloval sa otvoriť Cirkev pre väčšie pochopenie a prijatie tradície a odvážne sa postavil proti kultúrnej diktatúre súčasného relativizmu. A napokon pápež František (2013-2025), ktorý začal zápas s revolúciami, ktoré začali prebiehať v oblasti médií (digitálny kontinent) a v oblasti pohľadu na človeka (LGBTI) a napokon aj s výzvami umelej inteligencie. V poslednej tretine svojho pontifikátu prežil spolu s ľudstvom pandémiu, ohrozenie svetového mieru a usiloval sa vniesť do života Cirkvi prvky synodality, usiloval sa aby Cirkev dobrovoľne nepristúpila k stiahnutiu sa do malých uzavretých spoločenstiev, ale zostala Cirkvou ľudu.
Ako don Bosco cítime s Cirkvou, milujeme ju a počúvame pápežov a ich hlas. Uvedomujeme si dôležitosť venovať sa ľudovým vrstvám a zachytávať čím viacerých (Lev XIII.; František); poznávame a predkladáme pravé učenie zachytené v katechizme (Pius X.; Ján Pavol II.; Benedikt XVI.), lebo saleziánske dielo začínalo ako vyučovanie katechizmu; v rodinnom duchu, ktorý sme zdedili od dona Bosca sa učíme dialógu so všetkými (Ján XXIII., Pavol VI.), bránime rodinu a jej hodnoty (Ján Pavol II.; František) učíme sa viesť kritický a na tradícii založený dialóg s kultúrou, ktorá síce hľadá pravdu, ale na zlých základoch (Benedikt XVI); učíme sa byť kresťanmi s novou sviežosťou spirituality a cirkevnej praxe. (Ján Pavol II.; František)
Naše "saleziánske" dokumenty
* Pavol VI., Ecclesiam suam, 10-15; 60-61; 67-69; 80-81 – trvalá voľba dialógu so svetom
* Ján Pavol II., Parati semper (31.
marca 1985) Apoštolský list k Medzinárodnému roku mládeže 1985 a celá
tradícia dní mládeže (Existujú homílie a príhovory)
* Ján Pavol II., Iuvenium Patris (31. januára 1988) Apoštolský list na sté
výročie smrti sv. Jána Bosca.
- Porozprávajme sa o našich dojmoch z pápeža Františka, každý nech sa pousiluje priniesť nejakú myšlienku, ktorú si od neho obľúbil, ktorá ho zaujala. Alebo stihlo Ťa už niečo zaujať z pápeža Leva 14-teho?
- Čítame, poznáme, Katechizmus katolíckej Cirkvi a YOUCAT?
- Máme nejaké obľúbené texty z bohatstva pápežského učenia? Nemohli by sme sa rozdeliť a každý si niečo pozrieť a o tom niečo povedať?
• Toto sme spoznali a hlbšie si uvedomili .................................................................................
• Toto by sme mohli zmeniť v našej životnej praxi ...................................................................
_ _ _ _ _ _ _ _ _ stiahnite si tému tuto: _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _