Formácia a život kresťanov. Blahoslavení chudobní. - formačná téma 02/2024

6. téma

Myšlienky tejto témy sa nachádzajú v pastierskom liste mons. Francesca Lambiasiho z roku 2010, ktorý napísal svojej diecéze v Rimini.

V pastierskom liste biskup otvára pastoračný rok, ktorý je venovaný pohľadu na krásu a konkrétnu praktickosť kresťanského života. Preto prichádzam, aby som vám ponúkol myšlienky a úvahy, v ktorých budeme hľadať odpoveď na otázku: "Čo znamená byť kresťanom?" Táto otázka však obsahuje v sebe dve pod-otázky: "ako formovať kresťanov?" a tiež "ako žiť ako kresťania?"

Formácia kresťanov to nie sú len prednášky. V liste sa podčiarkuje - ak mám na mysli formáciu kresťanov, tak tak je to v zmysle sv. Pavla ako o tom píše Galaťanom:

"... Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus."

(Gal 4,19)

Kresťanstvo je cesta radosti, ktorá pramení z Božieho pozvania. Kresťanský život sa začína slovami ja verím, nie ja milujem. Láska totiž vzniká z toho, že sme uverili - že sme zbadali cieľ nášho života, ktorý nám ponúka Boh a prijali sme ho; a v tom je naše šťastie. V tejto perspektíve nám Ježiš ponúkol cestu blahoslavenstiev, aby sme boli blažení, šťastní. To je cesta kresťana. Pokušenie, ktoré na nás učeníkov stále číha, je smútok. A to je hriech, ktorí nám iní právom neodpúšťajú. Evanjeliové blahoslavenstvá nám poskytujú protilátky, ktoré nás chránia alebo uzdravujú z tejto škaredej choroby.

Prv než sa vydáme na cestu blahoslavenstiev, je tu ešte dôležitý postreh. My kresťania veríme, že naša viera nie je výsada oproti ostatným ľuďom, ale poslanie: priniesť svetu civilizáciu lásky. Boh nám dal účasť na jeho svätosti a očakáva od nás správanie, ktoré je viac než ľudské – ako je napr. láska k nepriateľom, vernosť nerozlučiteľnému manželstvu atď. – a spoločnosť má právo žiadať od tých, ktorí tvrdia, že sú kresťania, aby boli dôslední aj v týchto bodoch, ktoré nám umožňuje iba milosť. ...

Blahoslavení chudobní – Ježiš neponúka niečo, čo by sám nežil. Sv. Pavol charakterizuje Ježiša týmito slovami: hoci bol bohatý, stal sa ... chudobným (2Kor 8,9). Ježiš sa však nestal askétom ďaleko od života ľudí ako Ján Krstiteľ, chodil po dedinách a mestách, jedol a pil.

Avšak jeho najvyššie bohatstvo je Božia láska, ktorú chce rozdávať a preto nezriedka cestuje, putuje, nemá kde hlavu skloniť, nezávisí od pohodlia a zabezpečenia. Vo svojom učení jasne varuje pred bohatstvom: tŕnie, ktoré dusí zrno; bohatý mladík; boháč a Lazár; a tiež "Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti" (Lk12,15).

To, že Ježiš je Kristus, ten, ktorého poslal Boh, dokazujú zázraky, ale nie len tie! Je to práve jeho záľuba v chudobe a v chudobných – napríklad jeho skromný pôvod a cesta kríža – ktorá preukazuje jeho božský pôvod. Keby sa obmedzil len na uzdravovanie slepých, mrzákov a hluchých a neevanjelizoval by chudobných, kľudne by sme ho mohli považovať za mesiáša, i za Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. Rozdiel by však bol v niečom inom. Zjavil by nám celkom iný Boží obraz, a práve to, že Ježiš sa nikdy neuzavrel pre potrebami a utrpením chudobných, že bol vždy otvorený aj voči hriešnikom, ktorým milosrdne odpúšťal a tiež preto, že vystrel ruky na kríž na znak lásky dotlačenej do krajnosti, preto mohol svetu ohlasovať, že Boh miluje život a nechce smrť hriešnika, ale aby sa mohol obrátiť a žiť. Boh, ktorého zjavil chudobný Ježiš, evanjelizátor chudobných a ukrižovaný z lásky k hriešnikom, je pravý Boh, Otec-Abba, ktorý tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna.

Ježiš vyjadril chudobu v podobe služby, podelenia sa, nezištnosti, pokory. Svoju chudobu pochopil a žil ako odmietnutie hľadať slávu sveta. Hoci bol rovný Bohu, pokoril sa až do tej miery, že sa stal sluhom a tvrdohlavo odmietal zvodné pokušenie stotožňovať svoju vlastnú slávu s Božou slávou. Kresťania i celá Cirkev musí byť pozorná, aby sa nedala zviesť touto fatamorgánou, keď stotožňuje vlastnú slávu s Božou.

Teraz sa pozrime na seba. Zamyslime sa nad evanjeliovým blahoslavenstvom chudoby. Čo si o ňom myslíme? Ako ho žijeme? Aké evanjelium ohlasujeme?

Niekoľko stručných objasnení:

- Evanjeliová chudoba nie je život v biede (to je zlo, ktoré vedie k hriechu), ale v triezvosti života, v aktívnej solidarite s tými, ktorí sú na tom horšie ako my. Kresťan bojuje proti biede, ale aj za to, aby bol chudobný.

- Nesmieme oddeľovať lásku k chudobným od nábožnosti: "Láska k chudobným a božská liturgia idú ruka v ruke. Láska k chudobným je liturgia."

- Súkromné vlastníctvo je dobrom – je "rozšírením ľudskej slobody" – ale musí sa považovať za nástroj podliehajúci najvyššiemu cieľu: spoločnému dobru.

- Kresťanskí podnikatelia nerobia osobný alebo rodinný zisk konečným cieľom podnikania, ale používajú prostriedky zisku na zabezpečenie dlhodobej stálosti podniku, a tým zabezpečujú prácu a spravodlivé mzdy pre zamestnancov.

- Daňové úniky sú formou sprenevery zdrojov a predovšetkým porušením zásady spolupáchateľstva.

- Kresťania slávia nedeľu účasťou na svätej omši a slávením sviatočného odpočinku v atmosfére priateľstva a radosti.

- Kresťanským ideálom je ekonómia spoločenstva: obeh materiálnych dobier prispieva k budovaniu spoločenstva: "Prostredníctvom toho, čo vlastníme sa stávame bratmi a sestrami".

- Otázka o tom, ako využívame ekonomické zdroje diecézneho spoločenstva, farských spoločenstiev, cirkevných združení a hnutí musí zostať vždy otvorená.

- Kresťanská láska sa zameriava nielen na solidaritu, ale aj na bratstvo. A ide nad rámec spravodlivosti. Spravodlivosť hľadí na práva druhých, charita na ich potreby. Bezdomovec nemá právo na objatie, ale potrebuje ho, potrebuje stretnúť srdce, náruč, domov.

Naša situácia

1. Ako si pripravujeme formačné témy/prednášky? Chceme len poučiť alebo sa usilujeme, aby sa niečo zrodilo?
2. Uvedomujeme si, že byť kresťanom nie je výsada, ale zodpovednosť? Prijímame ochotne vyššie nároky evanjelia v rôznych oblastiach života?
3. Ako rozumieme prvenstvo chudoby v kresťanskom živote? Kde by sa mohlo ešte viac zvýrazniť v našom osobnom živote a v živote spoločenstva?

Toto sme spoznali a hlbšie si uvedomili

..........................................................................................................................................

Toto by sme mohli zmeniť v našej životnej praxi

..........................................................................................................................................

stiahnite si tému tuto: