Milosrdenstvo a spravodlivosť

Skutky apoštolov 3, 13-26

obrázok: freebibleimages.org

"Muži, Izraeliti, čo sa tomu čudujete? Prečo hľadíte na nás, akoby sme vlastnou mocou alebo zbožnosťou urobili, že tento človek chodí? 13 Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba, Boh našich otcov oslávil svojho Služobníka, Ježiša, ktorého ste vy vydali a zriekli sa ho pred Pilátom, hoci on rozhodol prepustiť ho. 14 Vy ste sa zriekli Svätého a Spravodlivého a vyžiadali ste si vraha, aby vám ho omilostil, 15 a Pôvodcu života ste zabili. Boh ho však vzkriesil z mŕtvych a my sme toho svedkami. 16 Pretože tento muž, ktorého tu vidíte a poznávate, uveril v jeho meno, toto meno mu dalo silu; a viera, ktorú vzbudilo Ježišovo meno, ho úplne uzdravila pred očami vás všetkých. 17 Teraz, bratia, viem, že ste z nevedomosti konali, ako aj vaši poprední muži. 18 Boh však takýmto spôsobom splnil to, čo predpovedal ústami všetkých prorokov, že jeho Mesiáš bude trpieť. 19 Kajajte sa a obráťte sa, aby boli zotrené vaše hriechy 20 a aby nadišli časy osvieženia od Pána, keď vám pošle predurčeného Mesiáša, ktorým je Ježiš. 21 Jeho nebo musí prichyľovať až do čias, keď sa všetko obnoví, o čom odpradávna hovoril Boh ústami svojich svätých prorokov. 22 Už Mojžiš povedal: Pán, váš Boh, vám vzbudí spomedzi vašich bratov proroka ako mňa. Budete ho počúvať vo všetkom, čo vám povie. 23 A všetci, ktorí tohto proroka nebudú počúvať, budú z ľudu odstránení. 24 Takisto proroci, počnúc Samuelom, všetci, čo nasledovali po ňom, postupne hovorili a oznamovali tieto dni. 25 Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: V tvojom potomkovi budú požehnané všetky národy zeme. 26 Predovšetkým pre vás vzbudil Boh svojho Služobníka a poslal ho, aby vám priniesol požehnanie a odvrátil každého z vás od zlomyseľných skutkov."

Milosrdenstvo a spravodlivosť

1. Mocný čin uzdravenia vzbudil u mnohých údiv a otázky. Sv. Peter využíva záujem toľkých, ktorí sa zhromaždili a adresuje im svoj príhovor. Na rozdiel od prvého príhovoru, kde sa odvoláva na Ježišove skutky počas jeho pozemského pôsobenia, teraz je predmetom, či podnetom kázne, mocný čin urobený v mene Ježiša Nazaretského.

2. Aj táto kázeň obsahuje v sebe poukázanie na vinu izraelského ľudu, ktorý mal podiel na Ježišovej smrti, ale v tomto prípade sa zdá obvinenie oveľa priamejšie a adresnejšie.

2.1. Čo je ešte nové oproti prvej kázni, je ospravedlnenie ľudu i jeho predstavených: Teraz, bratia, viem, že ste z nevedomosti konali, ako aj vaši poprední muži. Takto sa v Petrovom kázaní spája obvinenie i obhajoba – niečo podobné vidíme aj u proroka Izaiáša, keď sa Boh stáva aj sudcom aj obhajcom svojho ľudu (Iz 1,18)

2.2. To Petrovo teraz viem, sa môže viazať na spomienku na Ježišove slová, ktorými prosil Otca o odpustenie pre svojich vrahov, lebo nevedia, čo robia (Lk 23,24). Vskutku pre tých, čo hrešia v nevedomosti, existuje obeta, ktorá ich vykúpi (Lv 5,14) a táto obeta bola Ježišom prinesená (Leslie M. Grant, komentár). Preto sa k obvineniu pripája to teraz viem, totiž, keď si spomínam na Ježišove slová na kríži, už viem, že vám môže byť odpustené.

3. Výzva na pokánie spája odpustenie hriechov s prežívaním očakávania Pána, ktorý je teraz v nebi, ale ktorý príde. Peter tiež podčiarkuje, že Ježišov príchod na svet bol predovšetkým pre Židov.

4. Peter sa vo svojej kázni odkazuje na centrálne knihy Zákona (Exodus 3: Boh Abraháma, Boh Izáka a Boha Jakuba, Boh našich otcov; Deuteronómium 18: proroka ako mňa; Genezis: požehnanie Abraháma).

5. Viem, že konajú z nevedomosti. Môžeme túto vetu vysloviť dnes v čase konfliktov, napätí a nebezpečných slovných konfrontácií v oblasti politiky či gender ideológie? Robia to naozaj z nevedomosti tí, ktorí podkopávajú stáročné istoty a presvedčenia o podstate človeka? Kto sú títo ľudia, ktorí chcú nás všetkých presvedčiť o tom, že to, čo vidíme navonok vôbec nemusí korešpondovať s vnútrom človeka, ktorí nás chcú presvedčiť, že hocijakým výrokom, ktorý nie je podľa predstáv nimi stanovenej etikety sa môžeme stať netolerantnými a tým pádom nežiadanými osobami na miestach médií, výchovy a kultúry? Ako sa na to všetko pozerať a nestratiť otvorenosť k milosrdenstvu?

5.1. Sú to v prvom rade ľudia, ktorí stratili kresťanskú vieru, ich otcovia ňou pohrdli a oni sú často dedičmi alebo naivnými pokračovateľmi nenávisti voči Cirkvi a viere a v konečnom dôsledku k celej tradícii ľudstva. Oni hľadajú šťastie a dobro, chcú lepší svet a majú predstavu, že našli kľúč k lepšiemu svetu. Predkladajú ľuďom svoje presvedčenia ako pravdy a, majúc na svojej strane médiá, darí sa im ovplyvňovať verejnú mienku vo svoj prospech. A vedia si získať mnohých. A mnohokrát sú drzí, arogantní a nepripustia iný názor.

5.2. Oproti nám sú ľudia, ktorí nemajú nijaké ohraničenia, len tie, ktoré si stanovia sami, podľa svojich štúdií a kritérií. Neuznávajú nijakú normu, každá norma je pre nich obmedzenie a každý, kto s nimi nesúhlasí, je pre nich ohrozením. Oni chcú meniť svet a nerobia to pomocou zbraní a revolúcií, ako kedysi ich otcovia, robia to pomocou slov, ktoré si vytvorili a pomocou vymazania niektorých slov, ktoré im vadia.

5.3. Precitlivení a chytajúci iných za každé slovo. Náročné bude s nimi žiť a môže sa stať, že nás budú nenávidieť, lebo sme dedičmi Božej náuky, učeníkmi Krista.

6. Dokážeme sa na týchto ľudí pozerať s ľútosťou a s láskou? Nepremôže nás strach a hnev? Dokážeme hovoriť alebo zastávať pravdu s láskou aj napriek tomu ako vyzerajú a ako sa správajú? Budeme v nich vidieť, nech sú v akejkoľvek podobe, bytosti za ktoré Kristus zomrel?

7. Máme jednu istotu: tieto osoby nespoznali Krista a jeho lásku. Nepoznajú dobrodenie Zákona, krásu podriadenosti, nádheru poriadku a hraníc. Je to jedna z našich veľkých úloh: vidieť tieto osoby, tieto prúdy ako tie, ktoré robia a prehlasujú veci vo veľkej nevedomosti. Či, kto a ako je za ňu zodpovedný – to nie je našou úlohou súdiť. A Boh sa môže zmilovať na každým, lebo on nevidí len zovňajšok a neriadi sa len slovami činmi človeka, ale vidí do srdca týchto ľudí, odkiaľ všetko vychádza. Evanjelium jasne hovorí, že môžu byť aj takí, čo hovorili v mene Krista, konali zázraky v jeho mene a nebudú ním rozpoznaní. Preto ani nemajme istotu, že tí, ktorých my vidíme ako ďalekých a pomýlených, nemôžu byť spasení.

8. Pre nich Kristus i Boh sú mŕtvi, pre nás nie. A preto so skromnosťou a láskou chceme svedčiť o pravde, o Kristovi, ktorý žije a o Bohu, ktorý nás stvoril a dal projekt spôsobu nášho žitia, ktorí chceme rešpektovať. S dôrazom a so všetkými legálnymi prostriedkami budeme bojovať za to, aby neboli ohrozené deti a mládež. Nesmieme sa však vzdať nádeje a túžby po spáse aj tých najpomýlenejších a najagresívnejších. A už vôbec nie odpovedať na agresiu agresiou, na omyly rozčúlením sa zhrozením sa. Lebo iba prostredníctvom našej lásky môže ich zaslepené srdce objaviť lúč pravdy a pravej lásky, spravodlivosťou a pravdou bez lásky im nepomôžeme. Započúvajme sa do slov pápeža Františka.

9. Sväté písmo nám predstavuje Boha ako nekonečné milosrdenstvo, ale aj ako dokonalú spravodlivosť. Ako zosúladiť tieto dve veci? Ako sa realita milosrdenstva zhoduje s požiadavkami spravodlivosti? Mohlo by sa zdať, že sú to dve skutočnosti, ktoré si navzájom protirečia; v skutočnosti to tak nie je, pretože práve Božie milosrdenstvo dovršuje pravú spravodlivosť. Ale o akú spravodlivosť ide?

Nejde o legálnu spravodlivosť, lebo tá nedosahuje prekonanie zla. Spravodlivý trest nie je víťazstvo nad zlom.

V Biblii, ktorá prirodzene pozná legálnu spravodlivosť, nachádzame aj inú cestu, dôležitejšiu, ktorou sa treba vydať. Je to postup, ktorý sa vyhýba súdnemu procesu pred tribunálom a ponúka obeti možnosť obrátiť sa priamo na vinníka a vyzvať ho na konverziu, čo mu pomôže pochopiť, že robí zlo, a odvolávať sa na svoje svedomie. Takýmto spôsobom, keď konečne oľutuje a uvedomí si svoju chybu, môže sa otvoriť odpusteniu, ktoré mu poškodená strana ponúka. A to je krásne: v dôsledku presviedčania o tom, čo je zlé, sa srdce otvára odpusteniu, ktoré sa mu ponúka. ...

Samozrejme, je to náročná cesta. Vyžaduje, aby ten, komu bolo ublížené, bol pripravený odpustiť a túžiť po spáse a dobrote toho, kto ho urazil. Ale len takto môže spravodlivosť zvíťaziť, pretože ak vinník uzná spáchané zlo a prestane ho robiť, potom zlo už nie je a ten, kto bol nespravodlivý, sa stáva spravodlivým, pretože mu je odpustené a pomáha mu nájsť cestu dobra. A to je presne to, čo s tým súvisí odpustenie a milosrdenstvo.

Takto Boh koná k nám hriešnikom. Pán nám neustále ponúka svoje odpustenie a pomáha nám ho prijať a uvedomiť si svoje zlo, aby sme sa od neho mohli oslobodiť. Pretože Boh nechce naše odsúdenie, ale našu spásu. Boh nechce, aby bol niekto odsúdený! ... Problém je len jeden: otvoriť si srdce odpúšťajúcej láske. (Príhovor, Streda, 3. februára 2016)

• Myslím si, že tí, čo ukrižovali Krista nemajú nádej na spásu?
• Mám silné predsudky voči určitým skupinám ľudí a málo sa modlím a túžim po ich spáse?
• Modlím sa za tých, čo mi ublížili, ubližujú?
• Mám dôveru v Ježišovo meno a čerpám z neho silu?