Don Bosco a hudba

Don Bosco miloval hudbu. Hral na husliach, organe a klavíri, ale len vtedy, keď ich našiel u svojich priateľov. Hudba a spev boli pre neho skvelým spôsobom komunikácie s mladými ľuďmi.

Začal s tým už v mladom veku, keď chodil do internátnej školy. Jedného roku, keď sa blížili Vianoce, pripravil ódu na Dieťa Ježiša, napísanú v poézii a hudbe na parapete chóru v Kostole sv. Františka.

Prvýkrát sa spievala v roku 1842 u dominikánov a potom v Consolate, pričom don Bosco dirigoval malý orchester a hral na organe.

Pri tvorbe melódií sa don Bosco inšpiroval každodenným životom. Jedného dňa, keď počúval robotníkov spievať z lešenia, inšpirovalo ho to k napísaniu niekoľkých veršov. Zapísal si noty a potom požiadal slávneho literáta Silvia Pellica, aby mu napísal niekoľko veršov pre Anjela Strážcu. Výsledkom bola veľmi populárna ária "Angioletto del mio Dio - malý anjel môjho Boha", ktorá znela po celom Taliansku.

Inokedy zasa stretol niekoľko mladých ľudí, ktorí spievali a sprevádzali sa pritom na gitare a husliach. Dona Bosca si táto harmónia získala, a keď vytiahol papier a ceruzku, opretý o zárubňu budovy prefektúry si zapísal noty. Tak sa zrodila pieseň Noi siam figli di Maria - Sme Máriine deti.